Koniec výhovorkám.

Nedá sa. Neviem. Nemám čas. Niekedy nabudúce. Som unavená.

Tieto výrazy všetci určite poznáme. Často ich počúvame a často ich aj my sami hovoríme. Ale do akej miery sú pravdivé? Sú to len vety, ktoré používame, aby sme sa zbavili človeka, s ktorým nechceme tráviť čas? Alebo sú naozaj pravdivé a sme tak zaneprázdnení, že si nevieme nájsť čas? Aj ja som ich používala, lebo som zastávala myšlienku, že ja som pánom svojho času a teda rozhodujem o tom, komu a čomu ho venujem až sa stalo to, že som takmer nikdy nikam nechodila. Ešte stále sama rozhodujem o tom, komu alebo akej aktivite svoj čas venujem. Niečo sa u mňa ale predsa zmenilo - to, ako sa na ľudí a ponúknutý program pozerám.

Prečo často čakáme? Čakáme na niečo, čo nás nakopne? Alebo čakáme na ten správny čas? A kedy je ten správny čas? A čo je vôbec ten správny čas? Kopec otázok, na ktoré ani nie je správna odpoveď. Alebo možno je. Správny čas = teraz. Lebo o pár minút, o pár okamihov, môže byť všetko inak. 

A ja už nechcem čakať alebo hľadať výhovorky. Veď život nám tak uteká. Prečo si teda sama staviam tie bariéry?

Tým, ktorí ma poznajú, možno už aj ten môj aktuálny život pripadá dosť aktívny, alebo akčný. Ale tú mieru máme všetci sami v sebe. To, čo je pre teba možno až príliš, môže byť pre mňa dosť nuda. Ale môže to byť aj naopak. To, čo pre mňa je už na hranici zvládateľnosti, môže byť pre teba slabý odvar.

Z môjho pohľadu som dosť zlenivela a prestala spoznávať nové. Nasledoval teda pohľad do vlastného vnútra a zmena myslenia.

A preto som sa rozhodla, že tento rok budem žiť v znamení súhlasu. Budem spoznávať ľudí, ktorí sú okolo mňa, vyskúšam nové veci, ktoré som nechcela vyskúšať, lebo som sa pravdepodobne bála. Proste vyskúšam kopec nových vecí a aspoň zistím, či som len bola príliš pohodlná alebo či som situáciu odhadla správne (myslím, že odpoveď poznám dobre už teraz). Už sa teším na tie nové miesta, pocity, ľudí,... 

Live every moment, Laugh every day, Love beyond words.

A aká je tvoja výhovorka?

Simply Adka