Kufor

Keď som sa sťahovala prvýkrát, tak to bolo autom. Takže až doteraz som si neuvedomila, že treba mať na dlhšie sťahovanie aj veľký kufor. A keď hovorím veľký kufor, tak tým naozaj myslím veľký, a nie takú tú väčšiu kabelku. Zatiaľ len obzerám kufre, ktoré vidím online a aj v obchodoch. Ale už by mi bolo treba aj nejaký kúpiť, lebo už mám len 18 dní do odletu (tí matematicky zdatnejší môžu skúsiť vypočítať kedy to teda bude).

A teraz si preberieme rôzne typy kufrov, s ktorými som sa stretla. 

Kufor 1. Hmmm. 4 koliečka na tom divne hnedom kufri. Škoda tej hnedej. Výsledok: typ kufra správny, veľkosť vyhovujúca, farba žalúdok-dvíhajúca.

Kufor 2. Ale ten bodkovaný je krásny, ale má len 2 koliečka. Výsledok: typ kufra nesprávny, veľkosť vyhovujúca, farba a celý dizajn viac než potešujúci.

Kufor 3. Jéééjda, to je strašný kufor. Prečo stojí tak veľa? Výsledok: typ kufra správny, veľkosť vyhovujúca, farba a celý dizajn na zaplakanie.

Kufor 4. Ale ten druhý nevyzerá zle. Vedľa neho je jeho presná kópia. Ale má dieru vo veľkosti mužskej päste. Hm. Rozmýšľam. Ak tento kufor nevydržal prepravu zo skladu na predajné miesto, tak veľmi dobre známe zaobchádzanie s kuframi na letisku by určite neprežil. Výsledok: typ kufra zjavne málo odolný, veľkosť vyhovujúca, farba v poriadku.

Začínam sa dostávať do časovej tiesne a začínam sa už pýtať aj ľudí okolo či nepoznajú predajňu s kuframi. Skoro, že? Dostávam pár tipov, ktoré musím rozhodne využiť.

Dá sa vôbec v tak krátkej dobe zohnať mne vyhovujúci kufor? Zistím to čoskoro. Lebo inak si pobalím všetky veci do igelitiek. A to nie je vyhrážka. Je to len najlepší nápad, ktorý som počula ako alternatívu v prípade, že ten kufor nezoženiem.

Tak mi odkladajte igelitky, budem ich veľa potrebovať.

Simply Adka

Koniec výhovorkám.

Nedá sa. Neviem. Nemám čas. Niekedy nabudúce. Som unavená.

Tieto výrazy všetci určite poznáme. Často ich počúvame a často ich aj my sami hovoríme. Ale do akej miery sú pravdivé? Sú to len vety, ktoré používame, aby sme sa zbavili človeka, s ktorým nechceme tráviť čas? Alebo sú naozaj pravdivé a sme tak zaneprázdnení, že si nevieme nájsť čas? Aj ja som ich používala, lebo som zastávala myšlienku, že ja som pánom svojho času a teda rozhodujem o tom, komu a čomu ho venujem až sa stalo to, že som takmer nikdy nikam nechodila. Ešte stále sama rozhodujem o tom, komu alebo akej aktivite svoj čas venujem. Niečo sa u mňa ale predsa zmenilo - to, ako sa na ľudí a ponúknutý program pozerám.

Prečo často čakáme? Čakáme na niečo, čo nás nakopne? Alebo čakáme na ten správny čas? A kedy je ten správny čas? A čo je vôbec ten správny čas? Kopec otázok, na ktoré ani nie je správna odpoveď. Alebo možno je. Správny čas = teraz. Lebo o pár minút, o pár okamihov, môže byť všetko inak. 

A ja už nechcem čakať alebo hľadať výhovorky. Veď život nám tak uteká. Prečo si teda sama staviam tie bariéry?

Tým, ktorí ma poznajú, možno už aj ten môj aktuálny život pripadá dosť aktívny, alebo akčný. Ale tú mieru máme všetci sami v sebe. To, čo je pre teba možno až príliš, môže byť pre mňa dosť nuda. Ale môže to byť aj naopak. To, čo pre mňa je už na hranici zvládateľnosti, môže byť pre teba slabý odvar.

Z môjho pohľadu som dosť zlenivela a prestala spoznávať nové. Nasledoval teda pohľad do vlastného vnútra a zmena myslenia.

A preto som sa rozhodla, že tento rok budem žiť v znamení súhlasu. Budem spoznávať ľudí, ktorí sú okolo mňa, vyskúšam nové veci, ktoré som nechcela vyskúšať, lebo som sa pravdepodobne bála. Proste vyskúšam kopec nových vecí a aspoň zistím, či som len bola príliš pohodlná alebo či som situáciu odhadla správne (myslím, že odpoveď poznám dobre už teraz). Už sa teším na tie nové miesta, pocity, ľudí,... 

Live every moment, Laugh every day, Love beyond words.

A aká je tvoja výhovorka?

Simply Adka