Balenie vecí. Nové zážitky pred sebou. Všetko známe nechávaš za sebou a vyberieš sa do neznáma s nádejou na vysnívanú budúcnosť. To som zažívala približne pred 3 rokmi, keď som sa sťahovala zo ZH City do stovežatej.
Či sa človek presťahuje do iného štátu, alebo na iný kontinent, až taký rozdiel to nie je. Rodinu, priateľov a obľúbené miesta spojené s celým detstvom a dospievaním tam nechávaš a ideš budovať niečo nové, od nuly. Je to ťažké. Zo začiatku samota, snaha o budovanie nových priateľstiev. Už nikdy to nebude také ako to bolo predtým.
Každá návšteva domoviny mi pripomenie ľudí, ktorí mi tak chýbajú, ale aj dôvody prečo som sa rozhodla zbaliť a ísť niekam, kde som videla svoju budúcnosť. Aj po pár dňoch na návšteve rodného mestečka sa ťažko odchádza naspäť, od rodičov, súrodencov, kamarátov. A že nám to teda neuľahčujú - dlhé objatia, pekné slová, náznak sĺz, že sa znova lúčime na dobu neurčitú. Niekoľkokrát do roka. Uf.
Už som prestala bojovať s ľuďmi, ktorí o zmene len pekne hovorili pri pive. Už nikoho nepresviedčam na veľkú zmenu s plným ruksakom výhod nového života. Každý nech žije podľa seba. Ale nech sa už rozhodneš pre čokoľvek, tak sa nesťažuj. Si dospelý a je to tvoja voľba. A keď mi hovoríš, ako sa mám super, že som tam a tam, tak to nehovor. Nevieš čo to obnáša. Skype a mobily nám to výrazne uľahčujú, ale objatia a pusinky to nenahradí. No ja sa nesťažujem, pretože som si to vybrala. A aby som niečo ďalšie získala, musela som pre to aj niečo obetovať. Teba. A ďalších ľudí, ktorých ľúbim.
A teraz ma to čaká znova. Balenie vecí. Nové zážitky pred sebou, všetko známe za sebou. A znova nechávam za sebou aj všetkých ľudí, ktorých ľúbim a dvíham kotvy. Nie natrvalo, ale aj tých 6 mesiacov je celkom dosť v novej krajine a sama.
Simply Adka
