...lebo vedomostí nikdy nie je dosť

Už ubehlo niekoľko mesiacov od vtedy, ako som ukončila VŠ štúdium a asi som dostala absťák a ranu do hlavy aby som zabudla ako to funguje, keď človek pracuje a zároveň sa musí učiť.

A tak, po niekoľkých jednodenných kurzov cez leto, som sa tentokrát upísala na niečo väčšie, náročnejšie, ale o to  viac zaujímavejšie. Je to kurz, ktorý .... tramtadadá... končí certifikačnou skúškou. Už o 3 mesiace. A keďže som nováčik v tejto oblasti, tak to nebude med lízať. A že dnes máme ten sviatok a zajtra mám už prvé konzultačné hodiny, tak skúsim prelúskať aspoň 1.kapitolu. Včera som pri tom zaspala, ako za starých čias, keď som sa učila na skúšky do školy :) 

Skriptá a cvičebnice (to je tak krásne slovo) som si prevzala a majú asi milión strán (ehm, nie, fakt nepreháňam, kto chce prísť prepočítať, je vítaný). Tak som si ako za starých dobrých čias vzala zvýrazňovače (áno, je to tu zas, my ich doma máme plno, kľudne by som celé dni niečo len zvýrazňovala, a bacha! mám 3 farby) a začala som čítať...a ejha...ja tomu vôbec nerozumiem. Tak toto bude ešte veľká zábava. Dúfam, že školiteľ bude veľmi trpezlivý, lebo inak to budú 3 mesiace utrpenia. 

Vraj prečo to robím, keď som konečne s pomocou všetkých možných aj nemozných dokončila vš štúdium a už by som mohla mať kľud. No a je kľud to čo hľadám? Nijééé... A držím sa aj môjho obľúbeného: Život začína tam, kde končí tvoje pohodlie (Life begins at the end of your comfort zone - Neale Donald Walsch). Lebo nie je život, keď je všetko presne pripravené, nalinkované, bez šťavy. Ale vtedy, keď sa trasú ruky a srdce búcha ako o život z neznámeho, nového. 

A ja chcem vedieť všetko o všetkom... a vôbec to nie je dôsledok toho, že vždy prehrám všetky tie vedomostné hry ako Slovensko, Svet a podobne... Jasné, že nijéé... Ale niekde si tú nevedomosť kompenzovať musím. Najbližšie 2-3 roky sa určite chcem venovať tejto mojej novej záľube, a potom? No uvidíme...možno sa pustím do biochémie a podobne :D

Veď kto povedal, že sa musím venovať celý život jednej oblasti? Ja to tak necítim a nechcem. 

Dúfam, že týmto štúdiom sa začne úplne nová kapitola môjho života plná úžasných ľudí a zážitkov... Pridáš sa?

...lebo život je taký, aký si ho spravíme.

Základom pre všetko, čo robím, je optimizmus. Lebo nie je dôležité či vidíte pohár poloplný alebo poloprázdny, ale záleží čo spravíte keď sa rozleje. Ja si poviem 7 rokov šťastia a s každým ďalším rozbitým pohárom vidím už tú novú sadu krásnych pohárov, pretože tieto sú už dosť opozerané :)

S trénerkou, ktorá nedá vydýchnuť, sa človek vo všetkom mení. Aj v pohľade na život. A preto sa niet čo čudovať, keď cvičenie zavŕšime hláškou: zlato, veď ja mám na bruchu kocky, len sú schované pod tým tukom. Takisto keď sa trénerka čuduje, že som nejaká veselá, keď mám sacharidové vlny a momentálne som na 0g sacharidoch. Že to ešte u nikoho nevidela. Tomu sa hovorí optimizmus! :D

Už dlhé roky mám hlavné dva citáty, ktorých sa držím a ktoré postupne zmenili môj život. 

Všetko, čo sa ti v živote deje, má nejaký zmysel, aj keď v tomto momente to nedáva zmysel. 

Trvalo mi nejaký čas kým som pochopila jeho pravdivosť. A myslím, že je to aj ten základný citát, ktorý ma v tomto svete stále robí optimistickou. Máme v živote aj veľmi ťažké chvíle a vtedy keď ich prežívame, tak to chce veľa sebakontroly rozmýšľať o tom takto optimisticky. 

Ja už na náhody dávno neverím. Každý človek, ktorého cestou životom stretneme, nás niečo naučí, niečo nám dá, niečo nám vezme, tvaruje nás. Každá situácia nás niekam dovedie. Prečo? Uvidíme. Možno o mesiac, možno o rok...ale uvidíme.

Neľutuj nič, čo si spravil, pretože v tom momente si to tak cítil. Ľutuj to, čo si chcel spraviť a nespravil, pretože možno už nebudeš mať na to príležitosť.

Žiadna chvíľa sa už nezopakuje. Neexistuje nič ako tá pravá chvíľa, takže čakať na ňu je stratou času. Tiež nežijeme večne, takže ak chcete niekomu len tak povedať, že ho máte radi, tak nečakajte a povedzte, lebo už zajtra môže byť neskoro. Snažím sa vyhýbať vyjadreniam, v ktorých ľutujem niečo čo som spravila/povedala, ale niekedy sa nechám strhnúť. Je fakt, že teraz po toľkých rokoch, čo poznám tento citát, ma trápia tie veci, ktoré som chcela spraviť/povedať, ale nestalo sa tak. Takže ak Vám dám pusu alebo roztvorím náruč na objatie, tak preto, že to tak cítim, a nechcem ani seba ani Vás o taký prejav lásky pripraviť.

Dnes som si na facebook profil napísala niečo, čo odkazujem všetkým, ktorých poznám, ktorí už v mojom živote nie sú a tým, ktorí do neho ešte len vstúpia:

Len Vám všetkým chcem povedať, že Vás mám rada/ľúbim/obdivujem. Niektorí ste mojou motiváciou, niektorí nakopávačmi v ťažkých chvíľach, niektorí krotiteľmi keď som premotivovaná. Niektorí mi sťažujete život a niektorí mi spravíte deň peknou fotkou, alebo statusom plným lásky a dobrej nálady. Ale všetci patríte do môjho sveta, každý z vás je kúskom, ktorý v tej skladačke má byť. Tá skladačka som JA a ja som vďačná za každého z Vás.

Aj pád na hubu je krok vpred

Opúšťam skupinu ľudí, ktorí sa zúčastnia We Run Prague 2014. Moja výbavička poputuje k žienke, ktorá rada behá a našťastie sa jej páči motto, ktoré som si vymyslela a je na tričku. Takže pod heslami:  "I Can, I Will" a "Be Happy" bude nôžky prekladať moja super kolegyňka a kamoška.

Dôvody sú veľmi jednoduché a jasné. Motivačná tabuľa, kde si zapisujem jedlo, pitný režim a cvičenia je stále aktuálna a ja si tam každý deň zapisujem údaje. Keďže ale supervízor používa prevažne oranžový zvýrazňovač na zhodnotenie konkrétneho dňa (lebo oranžová je nová červená; a tak ako v škole aj tu je tá červená, teda oranžová používaná pre najhoršie hodnotenie výsledkov), tak mi po 3 týždňoch došlo, že takto to ďalej nejde a musím na to ísť zjavne inak. Cvičenie takmer žiadne, rýchla chôdza a nedajbože beh už vôbec nie, a to jedlo..no..subjektívno-objektívne, ten koláčik u Hájka počas tohoto víkendu nebola tá najšťastnejšia voľba. A to je len malá ukážka môjho (ne)režimu.

Je to ako kolotoč, keď sa ti nepáči jeden, tak choď na druhý. A tiež sa nedá byť na viacerých naraz. A keď ich bude príliš veľa, tak hrozí vyvrátenie niečoho, čo človek už nemal v pláne vidieť.

A častá zmena pravidiel, ktorých sa chcem držať je presne ten kolotoč a už mi z toho začína byť trošku blivno.

To, že musím moju účasť na tejto akcii zrušiť, je môj osobný fail. Ale tak ako vyplýva z názvu tohoto príspevku, aj pád na hubu je krok vpred, a teda napredujem. 

"Think Like A Queen. A Queen Is Not Afraid To Fail" 
-Oprah Winfrey-